Pôvod  mena a zápisy z matrík

 

Priezvisko Suhaj pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo slovanského, alebo aj gréckeho označenia pre výraz „suchý”, avšak u niektorých národov (Turci, Bulhari, skýtski Maďari) sa výraz „szu” v ich jazykoch používal aj v opačnom zmysle slova na označenie vody alebo potoka. Potoky s názvom „Suchý”, resp. "Szuha" môžeme nájsť na území viacerých žúp, najmä Gemeru (potok Szuha a v jeho povodí dediny Alsó SzuhaSzuhafő), Malohontu (rieka Suchá pretekajúca cez Hrnčiarsku Ves, v minulosti Nagy Szuhu), Bratislavy, Novohradu, na Zemplíne i pod Karpatmi. Predikát (prídomok) „de Szucha" (Suchý) — pomenovanie niekoho podľa jeho sídla, dáva po pripojení adjektívnej koncovky v maďarčine Szuchai, Szuchay, čo zodpovedá aj slovenskému Suchý alebo Suchanský (zo Suchej) (Slovanská Bratislava:  Zborník príspevkov k dejinám hl. mesta Bratislavy,  Zväzok 1, 1948). Hlásku „ch” však maďarčina nemá a namiesto „ch” sa píše a vyslovuje „h”. Prvá zmienka o názve potoka  Szuha  je z r. 1266 a v  latinsky písanom dokumente z  r. 1291  je uvedený ako Zuha (Mizser Lajos: Zemplén megyei helységnév-vizsgálatok. A Herman Ottó Múzeum Évkönyve 39, 2000, s. 512), neskôr Zucha, Zohay, Zuha a v r. 1341 aj Schuha (Sebők Ferenc: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341, Budapest–Szeged, 2004, s. 180). Priezvisko Suhaj bolo tak, ako v prípade iných priezvísk viazané na miesto pôvodu ich nositeľa, v našom prípade  na usadlosti Szuha a Alsószuha ležiace asi 4 km od prameňa potoka Szuha v tom čase v gemerskej a v súčasnosti Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Maďarsku, ako aj na Hrnčiarsku Ves na Slovensku, okr. Poltár (v tom čase Nagy Szuha- Veľká Suchá v malohontskej župe)  (obr. nižšie).

          

                         Kolíska rodu Suhaj v Gemersko-malohontskej župe: Hrnčiarska Ves (Nagy Szuha), Szuhafő (Horná Szuha) a Alsószuha (Dolná Szuha)

Historické názvy obcí AlsószuhaSzuhafő z ktorých vzišla gemerská línia Suhajovcov z rodu Ajtoň boli nasledovné (Magyarország történeti statisztikai helységnévtára – 9. Borsod-Abaúj-Zemplén megye  III. Borsod-Abaúj-Zemplén megye településeinek adatai. Központi statisztikai hivatal,  Budapest, 1996)

  • Alsószuha (Dolná Suchá): 1278-1287:  Zuha;  1291:  Zuha;  1329:  Zohay, Zoca;  1332:  Zucha;  1384: Zenthgyerghzucha; 1427: Kyszuha;  1553: Zuha, Alsoszuha, Zenthgyörgyzuha; 1773-1785: Alsó-Szuha,   1828:  Szuha (Alsó),  1863:  Alsó-Szuha,  1873-1882:  Szuha (Alsó)  1888-1895: Alsó-Szuha,  1902: Alsószuha. Sem patrili aj majere: Latrán puszta, Rónya puszta (Róna), Kánya puszta, Keleméri erdőőház, Zentgyörgy.
  • Szuhafő (Horná Suchá): 1251: Zehafeu;  1323: Zuha, Zucha, Zentkyral; 1427: Zuha, Zuhafew, Zuchafeu; 1479: Zuha (Markrethe); Felsószuha; 1773-1828: Szuhafő, 1863:  Szuhafő,  1873:  Szuhafö (Felső-Szuha),  1882:  Szuha (Felső-) alebo Szuhafő, 1888: Szuhafő alebo Felső-Szuha, 1892: Felső-Szuhafő, 1895-1900: Felső-Szuha, 1902: Felsőszuha,  1907: Szuhafő. Patrili sem aj majere: Petőház puszta, Petőháza, Szentdemeterpuszta, Szentdemetertanya, Demeterpuszta, Látrándfalva.

 Veľká Suchá  pri Poltári (r. 1285 Scuha, 1303 Zuhav rokoch 1618, 1622, 1677, 1688 a 1711 Szucha, častejšie však v podobe Szuha v r. 1622-1717, v r. 1808 Suchá a  1920 Nagy Szuha a dnes po zlúčení s obcou Pondelok a Maštinec má názov Hrnčiarska Ves)sa stala kolískou Suhajovcov z Hont-Poznanovského rodu v malohontskom regióne.

Zo Suchej nad Parnou (1296: Zubuh, Zuha, Zwha, Szuha, 1440: Durnbach, 1483 Dirnbach, 1540 Suha, SzárazpatakZuha, Durnbach, Durnpach, Soch a do r. 1887 Szuha) neďaleko Trnavy vzišla západoslovenská línia Suhajovcov (Sombathy Ignácz: Élő nemesség. A nemes családok szakközlönye. Budapest, 1900, č.3, s. 42). Mesačník Duchovné ozveny uvádza pre Suchú nad Parnou nasledovné historické názvy: Zuha (1251), Zubuch, Soch, Such, Suha, Duerrenpach, Dürenbach, Szárazd, Szárazpatak, v r. 1673 Sucha a od r. 1927 natrvalo zavedený názov Suchá nad Parnou (Duchovné ozveny. Mesačník farnosti sv. Martina z Tours - Suchá nad Parnou, Košolná, Zvončín, Ročník I. November 1998, Číslo 10).

Názov „Szuha (Zuha)“ nachádzame aj v historických názvoch niektorých ďalších obcí na Slovensku ako napríklad obec Suché v okrese Michalovce (r. 1266 Zuha,  r. 1773  Szuha, Zemplénszuha), alebo obec Sucháň v okrese Veľký Krtíš (1349 Szuchan a v listinách z r. 1392, 1423 a 1475 je uvedená pod názvom Zuhan(Kubinyi Ferenc: Oklevelek kivonatban XXVI-LI. Új Magyar Muzeum 1850-1860 Új Magyar Muzeum 1860, 10/2), v r. 1773 Suhan, resp. maďarsky SzuhányDo priestoru Motešíc alebo do ich blízkosti sa napríklad lokalizuje v r. 1355 zaniknutá obec Suchá (villa castri Zuha), ktorá patrila Trenčianskemu hradu (http://www.motesice.sk /historia-obce). Ratkovská Suchá (okr. Rimavská Sobota) sa prvý krát spomína v roku 1323 pod názvom ZuhaV hevešskej župe v oblasti pohoria Mátra je tiež obec Szuha, v ktorej však Suhajovci nikdy nesídlili (1441: Zoha, 1463: Zuha1441:  Zoha;  1463:  Zuha;  1785:  Zucha  vei Szucha; 1882:  Szuha;  1901:  Szuha). Južne od Alsószuhy sa nachádza Jákfalva, ktorá v r. 1375 mala názov Kisszuha (Malá Szuha).

     V prípade najstarších zápisov cirkevných kapitúl, žúp a kráľovských listín Rakúsko-Uhorska písaných v latinčine má predikát "de Zuha" nasledovnú písanú podobu:

 

                1/          2/ 

Latinské zápisy mena Suhaj v archívnych listinách:

1/ Nicolai de Zuha z r. 1416 a 2/ Bartholomei de Zuha z r. 1439

 

     Neskôr sa rodové meno de Zuha písalo ako Zuhai, Zohai a prešlo rôznymi menšími regionálnymi úpravami: Szuhai, Szuhay, Szuhaj, Szuhag, Suhay, Suhaj, Suhai alebo Sugaj. V niektorých latinsky písaných starých listinách a dokumentoch sa vyskytuje zápis mena v podobe Szuhaÿ, čo znamená, že grafému " ÿ " na konci mena treba vysloviť ako "i" a nie ako " j ", teda Suhai a nie Suhaj (viď zápisy starých matrík nižšie).

     a/   b/  c/  d/ 

Niekoľko tvarov mena Suhaj v matrikách:

a/ Suhay Marcy 1762,  b/ Szuhag Marcy 1776,  c/ Joannes Szuhay 1777,   d/ Andreas Schuhay 1786

     V prípade mena Šuhaj bola jeho najstaršia podoba  Schuhai zapísaná v r. 1395  (Mályusz Elemér: Zsigmondkori oklevéltár I. 1387–1399, Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 1. Budapest, 1951, s. 434), neskôr sa vyskytuje v podobe Schuhay, Šuhaj, Šohaj alebo Šugaj.

      V archívnych materiáloch sa meno Suhaj vyskytuje najčastejšie v podobe „Szuhay" alebo "Szuhai(List of Historical Surnames of the Hungarian Nobility nobilitashungariae. A magyar történelmi nemesség családneveinek listája. Ed. Steven Tötösy de Zepetnek. CLCWeb Comparative Literature and Culture (Library) (2010). West Lafayette: Purdue University Press, 2010. http://docs.lib. purdue.edu /clcweblibrary/nobilitashungariae). Meno Szuhai je uvedené v registri  mien starých uhorských rodín zo 14. – 17. storočia v kategórii mien poukazujúcich na názov miesta rodinného sídla s prvou zmienkou z r. 1350 (Farkas Tamás: Régi magyar családnevek. Névvégmutató szótára XIV. – XVII. Század. ELTE Magyar Nyelvtudományi és Finnugor Intézet. Magyar Nyelvtudományi Társaság, Budapest, 2009). V Szarvašských novinách z r. 1934 sa v jednom článku o zmenách mien pri mene Szuhai uvádza, že toto meno nepatrí medzi maďarsky znejúce mená, ale aj napriek tomu bolo zaradené medzi  mená chránené  (Szarvasi közlöny - 12. évf. 11. sz., 1934. március 18). Od polovice 19. storočia sa totiž pri zmene mena zaviedli určité obmedzenia a ako nové mená sa nemohli použiť chránené mená historických osobností, ako napr. Hunyadi, Rákóczi a pod.  Názov szuhai s mäkkým "i" sa môže podľa kontextu prekladať aj ako szuhajovský, resp. pochádzajúci zo Szuhy.  Existuje tiež názor, že "y" na konci mena signalizuje šľachtický pôvod nositeľa tohto mena, avšak pravda je aj taká, že "y" na konci mena písali najmä katolícky pisári a právnici, kým "i" evanjelickí vzdelanci. Okrem toho v stredoveku i v novoveku si podľa vtedajších zvyklostí  písali rodiny v západnej časti krajiny na konci mena prednostne „y“ (Pálffy, Nádasdy,..) a vo východnej časti Uhorska uprednostňovali „i“ (Rákóczi, Teleki, Báthori, Bocskai,...) (http://hvg.hu/tudomany/ 20100218_rakosi_vipera_nev_magyarositas_csaladnev).

       Slovenskí historici prekladajú rodové meno, napríklad v prípade Jáka de Zuha ako Jakub zo Sucháňa, názov osady Szuha ako Sušany, Nagy Szuhu ako Veľká Suchá, rodinu Szuhai ako Sušianska rodina a pod. (Leon Sokolovský: Šľachtické rody v Malohonte. In: Zborník príspevkov zo sympózia o najstarších rodoch na Slovensku, Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 1994, ISBN 80-967103-0-3). V súvislosti so slovenskou verziou mena so vzťahom k Sucháňu nachádzame v historických záznamoch rodiny s menami Szuhányi, Szuchanszky, ale aj Szuchacs. Historik Jozef Novák vo svojom diele o rodových erboch na Slovensku uvádza meno arcibiskupa a predsedu Uhorskej komory Štefana Szuhaya v slovenskej podobe ako Suchanský  (Jozef Novák: Rodové erby na Slovensku, I. Kubinyiho zbierka pečatí, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1980).

 

(Pozn.: Priezviská Suhajovcov z hľadiska ich dôležitosti  a možnosti identifikovať a diferencovať jednotlivé rodové vetvy uvádzame v našich textoch aj v ich  pôvodnej podobe v zátvorkách za menom v prípadoch, keď sme ich mali k dispozícii). 

 Zápisy zo starých matrík a úradov 

 

1609 - Prvý matričný zápis o narodení príslušníka rodu je zo dňa 19.1.1609, kedy bola v Bratislave rodičom Jurajovi (Georgius) Szuhaÿovi a Kataríne Szombathy pokrstená dcéra Zuzana Szuhaÿová.

1634 - Druhý matričný zápis je tiež z Bratislavy a to zo dňa 7.2.1634, kedy sa rodičom Jurajovi a Margaréte narodil syn Matej (Matthias) Suhaj, ktorý sa 24.7.1661 oženil v Pukliciach pri Jihlave s Mariannou Dluhy.

 

1651- Rodičom Michalovi Szuhajovi a Anne sa v Trnave dňa 18.5.1651 narodil syn Ignác (Ignatius) Szuhaj.

 

1661- Matričný zápis o sobáši Mateja (Matthiasa) Šuhaja (Schuhai) z Bratislavy- pobytom už v Pukliciach a Marianny Dluhej zo Studníc.

 

1662- V Radvani nad Hronom sa narodil dňa 4.1.1662 Ján (Johannes) Schuhay rodičom Andrejovi (Andreas) a Kataríne Schuhayovcom.

 

1662- Zo dňa 10.12.1662 je prvý matričný záznam o narodení dvojičiek Alžbety a Evy rodičom Eliášovi (Elia) Szuhajovi a jeho manželke Alžbete v Trnave.

 

 

1671- Andreas SuhayRadvane nad Hronom prispel na opravu kostola okrem povinnej platby (porubu) aj príspevkom vo výške 3 toliare a 60 grajciarov.

 

1667- V matrike z obce Puklice pri Jihlave je záznam o krste prvorodeného syna Mateja Šuhaja a Marianny Dluhej menom Václav (Wenceslaus) Schuhai zo dňa 2.3.1667.

 

1688- V obci Bzovík pri Krupine sa dňa 27.2.1688 narodil Matej (Mathias) Suhay rodičom Jánovi (Joannes) a Anne Suhayovcom.

 

1695 – V evanjelickej matrike Banskej Štiavnice je záznam o krste Márie Suhajovej zo dňa 30.6.1695 rodičom Petrovi (Petrus) Suhajovi a jeho manželke Anne, ktorým sa tamtiež dňa 19.6.1699 narodil aj syn Ján (Johanes) Suhaj.

 

1697- Záznam o narodení prvého Suhaja v Seredi je zo dňa 8.4.1697, kedy sa narodil Juraj (Georgius) Suhaj rodičom Štefanovi Suhajovi a Anne Maior.

 

1698- V matrike divínskej farnosti je zaznamenaný krst Paula Suhaja (Paulus Suhag) zo dňa 18.1.1698, ktorého otcom bol Ján Suhaj (podľa ďalších zápisov z matrík: Joanné Suhag a Joannes Szuhay) a Helena Lapinová. Ján Suhaj bol pod menom Joannes Szuhay zo Szuhafő evidovaný ako vojak regimentu generála Schlika.

 

1723- V Komárne sa narodil dňa 20.8.1723 praotec súčasnej kysuckej vetvy Suhayovcov Ján Štefan (Joannes Stephanus) rodičom Jánovi Szuhajovi a Kataríne Szibaszi.

 

1736- Vo Švedlári sa dňa 21.8.1736 narodil Michal (Michael) Schuhej rodičom Františkovi (Ferentz) a Agnethe Schuhejovcom (Šuhajovcom).

 

1750- V matrike z obce Šintava pri Seredi je prvý zápis o narodení Alžbety Suhajovej rodičom Štefanovi (Stephanus) Suhajovi a Anne Bajzovej zo dňa 19.5.1750.

 

1755- V tekovskej evanjelickej vetve je zo dňa 9.6.1755 prvý matričný zápis o narodení a krste Pavla (Paulus) Šuhaja rodičom Jurajovi a Anne Šuhajovcom v Hontianskych Moravciach (Apáth Maróth).

 

1764- V matrike z obce Šintava sú z roku 1764 na jednej a tej istej strane zápisy o narodení a krstoch dvoch chlapcov menom František (Franciscus) Szuhaj. Prvý sa narodil František Szuhaj rodičom Ladislavovi Szuhajovi a Anne Hogyelka dňa 2.5.1764 a druhý František Szuhaj sa narodil rodičom Franciscus Szuhaj a Helena Baby dňa 25.6.1764.

 

 

1774- V matrike Šarišských Draviec pri Lipanoch sú zapísané v matričnej knihe krstov medzi prvými deti Michala (Michaël) Suhaya a Anny Bednar a to Anna Suhay (nar.10.10.1774) a o dva roky neskôr Joannes Suhay (nar.26.2.1776).

 

 

1792- V Ipeľskom Sokolci (Szakálos) bol pokrstený dňa 2.8.1792 Andrej (Andreas) Suhaj z obce Malý Kér rodičom Jánovi (Johanes) Suhajovi a Alžbete Bozoky, ktorý bol prvým predkom Šuhajovcov, ktorí neskôr vytvorili výraznú vetvu v obci Veľké Lovce neďaleko Nových Zámkov.

 

1808- Od r.1808 začala rodina Franza Suhaja (nar.27.8.1808) z Puklíc používať ponemčený tvar ich priezviska vo forme Schuhey a z tejto vetvy pochádzajú súčasní Šuhejovci žijúci v Kroměříži.

 

1837- Záznam z matriky v Trstenej na Orave dosvedčuje, že sa tam dňa 2.7.1837 v obci Brezovica  narodil syn Tomáš (Thomas) Suhaj rodičom Tomášovi Suhajovi a Anne Hutzik. Pri sobáši Tomáša a Anny mal však Tomáš uvedené priezvisko Matušík (Matussik) a jeho rodičia i prarodičia boli tiež Matušíkovci. Podľa ústne predávaných informácií v tejto vetve Šuhajovcov, bol ich prvým oravským predkom syn kuruckého veliteľa Mateja SzuhayaMatej (Matúš) Suhaj, mladší, keď obidvaja sa dostali na Oravu s kuruckými vojskami v rámci pomoci oravskému hradnému pánovi Turzovi v r.1672. Po reštrikciách a represiách nasledujúcich po potlačení protihabsburgských povstaní jeho potomkovia prestali používať priezvisko Suhaj a vrátili sa k nemu až po r.1837.

 

 

 

1876- V puklickej matrike je záznam o narodení Franza Šuhaja dňa 21.3.1876, ktorý sa oženil s Františkou Prajovou z Prahy a následne sa presťahovali do Viedne, kde vytvorili novú vetvu Suhajovcov.

 

1898- Na jar 1898 (3.apríla) sa v Koločave na Podkarpatskej Rusi narodil literárne najznámejší Šuhaj. Bol ním syn Petra a Agafie Sjugajovcov- Mykola, z ktorého spisovateľ Ivan Olbracht urobil hrdinu svojej románovej balady „Nikola Šuhaj loupežník“. Potomkovia najmladšieho Nikolovho brataAndrija Šuhaja žili po II. svetovej vojne na Bruntálsku a súčasné generácie žijú v Ostrave. Záznamy z ukrajinských matrík sú v súčasnosti na internete nedostupné.

1919- Prvým Suhajom narodeným v Bihori po presídlení Suhajovcov z Muránskej Huty do Rumunska bol Karol (Károly) Suhaj, narodený rodičom Jozefovi Suhajovi a Verone Choleva dňa 6.1.1892 v Starej Hute (Huta Voivozi-Almaszeghuta), čo je zapísané v matričnom zázname o jeho sobáši s Annou Macsek dňa 18.5.1919.

 

1952- Dňa 25.1.1952 emigroval do Brazílie Ondrej Suhaj, narodený 27.9.1927 v Starej Hute (Huta Voivozi) rodičom Karolovi Suhajovi a Anne Mačekovej.