⚜ Prienik suhajovských vetiev do okolitých regiónov

 

1338. Budín. Komes Pavol, krajinský sudca v čase vlády kráľa Karola I.  predvolal v r. 1338 viacerých zemanov a šľachticov svedčiť priamo pred kráľom ohľadom majetkového sporu medzi rodinami Chap a Kasuh týkajúceho sa statkov v Kosuhe (Kožuchov, okr. Trebišov), Godene, Kerezi (Krišovská Liesková), Welchkochu a Chyze  v zemplínskej župe. „Kráľov človek“ bol Tomáš, syn Jána Zuhaia a Mikuláš, syn Gregora Iskeiho (Piti Ferenc: Anjou-kori Oklevéltár. XXII. 1338. Budapest-Szeged, 2012).

1354. V súdnom pojednávaní o rozdelení majetkov v Somogyi krajinský sudca Mikuláš Drugeth rozhodol, že sa tento majetok rozdelí medzi sporiace strany na tri časti. Medzi účastníkmi prejednávania bol ako kráľov človek prítomný Michal Zuhai (de Zuha), syn Mikuláša Zuhaia (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból E, MKA, Acta Jesuitica, Q 313/SCEPUS 4 78, DL-DF 4429).

1354. Budín. Krajinský sudca Mikuláš Drugeth,  zastupujúci kráľa Ľudovíta I. a honorárny majiteľ Turca (Turuchu) oznamuje, že v spore o delení majetkov medzi rodinami Chlen a Oth v novoabovskej župe došlo k dohode, podľa ktorej sa majetky rozdelili na dve rovnaké  časti v zmysle riešenia bývalého krajinského sudcu Tomáša. Majetky v Šomodskej župe sa rozdelili na tri časti v prítomnosti vymenovaných zástupcov jasovského konventu, medzi ktorými bol aj Michal, syn Mikuláša Zuhaia ako "kráľov človek", obr. nižšie (Anjou-kori Oklevéltár. XXXVIII. 1354. Budapest-Szeged, 2013); (Diplomatikai levéltár Q szekció, Kincstári levéltárból E, MKA, Acta Jesuitica Q 313/ SCEPUS 4 78, DL-DF 4429).

 

Michal, syn Mikuláša Zuhaia, kráľov človek 

1363. V zozname ališpánov boršodskej župy známeho od r. 1108 sa v r. 1363 uvádza syn Tomáša Szuhaia, magister Štefan Szuhai (Kandra Kabos: Borsodvármegye alispánjai a XIII. századtól napjainkig. Magyar Történelmi Tár – 3. sorozat,  17. kötet, 1894).

1364. V zozname ališpánov boršodskej župy sa v r. 1364  opätovne  uvádza Štefan Szuhai, syn Tomáša Szuhaia (Dr. Wertner Mór: Adalékok a XIV. századbeli magyar világi archontologiához. II. közl. Magyar Történelmi Tár. 4. sorozat, 8. kötet, 1907).

1379. V súdnom spore, ktorý viedol krajinský sudca a palatín Mikuláš Garai v intenciách jasovského konventu vystupoval šľachtic Nicolaus de Zuha, syn Ladislava de Zuha, ako jeden zo svedkov pod prísahou (Fejér, Georgius: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Tomi IX. Vol. 5. Budae, 1834, s. 357).

1404. Krajinský sudca Ladislav Palóczi vyzýva jágerskú kapitulu, aby začala vyšetrovať násilné obsadenie gemerských majetkov v Látránfale. Vincentius de Zuha sa má ako advokát zúčastniť tohto vyšetrovania (Melczer István: Okmányok a kellemesi Melczer-család levéltárából. Budapest, 1890).

1414. Pred lelesským konventom a prepoštom Mikulášom, Štefan, Ján, Laurinc a Ladislav, synovia magistra Mikuláša z Kallo (Kálló, novohradská župa) aj v mene Jána, syna Jakuba Zuhaia  podávajú námietky proti tomu, aby Benedikt Zudar (Cudar) z Onodu (Ónod pri Miškovci) s rodinou obsadil a získal majetky Chalanose (Biharcsalános, Rumunsko) a Zyneri (Svinice, okr. Trebišov) v Zemplínskej župe (Mályusz Elemér: Zsigmondkori oklevéltár IV, 1413–1414. Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 25, Budapest, 1994).

1414. V roku 1414 sa v listine adresovanej leleskému konventu v súvislosti s donáciou majetkov v Ladmovciach (hist. názov Ladamoch, okr. Trebišov) v Zemplínskej stolici spomína okrem rodiny Demetera Ományiho aj šľachtičná, domina Katarína, vdova po Ladislavovi de Zuha, obr. nižšie  (Mályusz Elemér: Zsigmondkori oklevéltár IV. 1413–1414. Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 25. Budapest, 1994). 

   

1426. Na základe nariadenia palatína Mikuláša Garaia, obr. nižšie, spišská kapitula uviedla  syna a dcéru  Juraja Bussona a to Antona a Katarínu, ktorá bola manželkou Petra Zuhaia (syna Jakuba Zuhaia), do majetkov Busson (Bušovce, okr. Kežmarok), Tothfalu (Slovenská Ves, okr. Kežmarok), Rychwald (Veľká Lesná, okr. Stará Ľubovňa), Helligvágása (Haligovce, okr. Stará Ľubovňa), Veľký Lipník (okr. Stará Ľubovňa), Lesnica (okr. Stará Ľubovňa), Dománfalva (Domaňovce, okr. Levoča) Arnoltfalva (Arnutovce, okr. Spišská Nová Ves) a Kortwelyes (Spišský Hrušov, okr. Spišská Nová Ves), pričom   Schewerberg (Landi – Schewerberg - zaniknutá obec, nachádzala sa v súčasnom katastri obce Slovenská Ves) a Szentmargita (Margecany, okr. Gelnica) ostali v spoločnom vlastníctve. Majetky si súrodenci rozdelili po vzájomnej dohode, pričom Katarína si za prokurátora zvolila magistra Jána Zuhaia, syna Jakuba Zuhaia, zrejmä svojho švagra (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Családi levéltárak P szekcióból, Mattyasovszky család, Q 129, DL-DF 39988).

 

1430. V listine jasovskému konventu, gemerskej a turnianskej župe o majetkovom spore, ktorého priebeh popisuje krajinský sudca Matej Palóczi je Ladislav Zuhai, syn Egídia Zuhaia, uvedený ako "kráľov človek" (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta  Q 311/697 56, Identifier 16753).

1443.  V r. 1443 uhorský kráľ Vladislav I. Jagelonský daroval Vincentovi Szuhaiovi v boršodskej župe 12 čabianskych poddanských usadlostí (Chaba pri Miškovci) (Kammerer Ernő: A zichi és vásonkeői gróf Zichy-család időseb ágának okmánytára. Codex diplomaticus domus senioris comitum Zichy de Zich et Vasonkeo. IX. (Budapest, 1899.)

1444. Budínska kapitula na základe príkazu palatína Vavrinca Héderváriho prešetrila v rámci majetkových sporov medzi rodinami Kakaš, Puthnok a i.,  pomery v obciach Nekészeny, Jákfalva a Dévény pod Dolnou Szuhou, ako aj Hártyán (Chrťany, okr. Veľký Krtíš), Megyer (v Tokajskej oblasti), Bátony (pri Salgótarjáne), Dorog (v Komárňansko-ostrihomskej župe) a v mestečku Pásztó v Novohrade, kde sú v niektorých prípadoch ako susedské  spomenuté statky LadislavaTomáša de Zwha (Békefi Remig: A pásztói apátság története 1190-1702, III. Rész, Budapest, 1898). 

1447. V listine jágerskej kapituly adresovanej palatínovi Vavrincovi Hedervárimu ohľadom majetkového sporu medzi rodinami Perényi a Serkei je Vincent Zuhai (literatus) uvedený ako jeden z „vyžiadaných“ sudcov pre rodinu Serkei (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta, Q 311/731 30, Identifier 14047).

1450. Pred koložmonoštorským konventom si Peter Chaba ako obhajcov zvolil okrem vlastného syna Pavla aj Jána a Vincenta Zuhaia (Diplomatikai levéltár Q szekció, Erdélyi országos kormányhatósági levéltárakból F, KKOL, Protocolla Q 333/Szélyes 43 4 , DL-DF 36406).

1454. Pred jágerskou kapitulou krajinský sudca Ladislav Palóczi vyhlásil, že došlo k dohode o vymedzení hraníc tzv. Gyanda puszty v hevešskej župe (v časti bývalej župy Kemej). Medzi prítomnými sa uvádza Anton de Zuha (Kammerer Ernő: A zichi és vásonkeői gróf Zichy-család idősb ágának okmánytára. Codex diplomaticus domus senioris comitum Zichy de Zich et Vasonkeo. IX, Buda­pest, 1899).

1455. Pred koložmonoštorským konventom (klužský kláštor) si Ladislav, syn Juraja Báthoryho zvolil obhajcov, medzi inými aj Šimona Zuhaia (de Zuha)(Diplomatikai levéltár Q szekció. Erdélyi országos kormányhatósági levéltárakból F, KKOL, Protocolla Q 333/ D MINUS 68 3, DL-DF 36407) (Jakó Zsigmond: A kolozsmonostori konvent jegyzőkönyvei, 1289–1556 I. kötet. 1289–1484, Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 17. Budapest, 1990, s. 501).

1461. Kráľ Matej v listine oznamuje jágerskej kapitule, že bol oboznámený so súdnym sporom o majetky v Ecsegu v borsodskej župe, pričom Ján a Vincent Zuhai (de Zuha) sú v listine uvedení ako „kráľovi ľudia“ (homo regius - osoba poverená dohľadom nad vykonaním panovníkovho rozhodnutia, zástupca a výkonný úradník kráľa) (Diplomatikai levéltár (Q szekció), Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta, Q 311/15565).

V r. 1461 bol  Vincent Szuhai prokurátorom a  členom kráľovskej vyšetrovacej komisie v Bude, ustanovenej kráľom Matejom I. Komisia sa zaoberala riešením sporov medzi šľachtou. V r. 1463 bol členom tejto komisie aj Michal Suhai.

1461. Budín, pilišská župa. V listine (obr. dole), ktorej obsahom je rozhodnutie kráľa Mateja  v pokračovaní súdneho procesu v súvislosti s krádežami majetku a usmrtenia troch poddaných medzi viacerými rodinami (Warkonyi, Markusfalvai, Konde, Perselth, Nowak a i.) je uvedený ako obhajca Vincent Zuhai (de Zuha). Po jeho obhajobe kráľ rozhodol, aby obžalovaní Perselth a spol. vykonali pred jágerskou kapitulou očistnú prísahu (Diplomatikai levéltár (Q szekció) • Kincstári levéltárból (E) • MKA, Neo-regestrata acta (Q 311) • 15589). Na tomto súde bol prítomný aj samotný panovník.

 

 

               Listina z r. 1461 opisujúca majetkový súdny proces, na ktorom je prítomný kráľ Matej a obhajca Vincent de Zuha

 1462. V listine budínskej kapituly (obr. nižšie) je Juraj Zohay z Kőteleku (Kameňany, okr. Revúca) (Georgio Zohay de Kewthelek) uvedený ako prizvaný sudca v majetkovom spore, v ktorom sa jednalo o násilné obsadenie statkov v Kenderesi neďaleko Szuhy. Súdny proces prebiehal pod dozorom samotného kráľa Mateja, ktorý v priebehu riešenia tohto sporu vydal pokyny na zmierenie súdiacich sa strán  (Diplomatikai levéltár (Q szekció) • Kincstári levéltárból (E) • MKA, Neo-regestrata acta, Q 311/15695). V listine budínskej kapituly z r. 1450  je uvedené, že tento majetok bol v zálohe aj u sudcu Juraja Zohaya z Kőteleku (Georgio Zohay de Kewthelek) (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból E, MKA, Acta Paulinorum Q 312 /Buda 1 19,  14403, DL-DF), ale bol potom aj riadne zo zálohy vykúpený (Benedek Gyula: Dévaványai oklevelek 1332-1523. Documentatio Historica 2, 2000).

 

                                              V listine budínskej kapituly je Georgio Zohay de Kewthelek uvedený ako prizvaný sudca

V r. 1462 bol arbitrážnym sudcom Juraj Zohay (Georgio Zohay de Kewtelek) z Kőteleku (Kameňany, okr. Revúca) (Diplomatikai levéltár Q szekció Q 311 / 516 34 • Kincstári levéltárból (E) • MKA, Neo-regestrata acta Q 311).

V r. 1463 bol Vincent Szuhai ako šľachtic prítomný pri prešetrení hospodárenia ostrihomskej kapituly (C. Tóth Norbert: Az esztergomi székeskáptalan a 15. Században, II. Rész, A sasadi tizedper 1452–1465 közötti „krónikája”. Magyar Tudományos Akadémia, Budapest, 2015). Okrem Vincenta bol v r. 1461 krajinským sudcom aj Ján Szuhaj (Diplomatikai levéltár (Q szekció) Q 311 / 778 52 • Kincstári levéltárból (E) • MKA, Neo-regestrata acta Q 311). V r. 1484 proti synom Pavla a Brcka (Brikciusa) Szuhaia prebieha vyšetrovanie pre násilnosti spáchané spoločne s Ivánskou a Latránskou rodinou. V tom istom roku Brcko, syn Ladislava Szuhaia a Pavel, syn Andreja Szuhaia protestujú proti pripísaniu rodiny Teresztényei za spolumajiteľov ich statkov v Zubogyi, ako aj iných statkov. Tomáš, syn Juraja Szuhaia usadený v Serjéne neskôr už v dokumentoch vystupuje pod menom Tomáš Serjéni. V r. 1470 spoločne so svojou ženou Annou a deťmi Jánom, Františkom, Alžbetou a Veronikou protestujú proti tomu, aby kráľ Matej daroval časť ich majetku v Temeši.

1463. Michal Zuhai (Michael de Zuha) pred Budínskou kapitulou ako advokát rodiny Loránd a Bánfi protestuje proti tomu, že bratia ŠtefanImrich Zápoľský (Zápolyi) so súhlasom kráľovskej pokladnice za 2000 zlatých florénov obsadili a privlastnili si hrad Dunawycz (Dunajec, poľská strana Spiša) s podhradím aj s majetkami (kone, domy, nábytok, šatstvo, peniaze a i.) (obr. nižšie) (Diplomatikai levéltár (Q szekció), Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta (Q 311), 15889).

 

1465. Ladislav Zuhai (de Zuha), syn Egídia Zuhaia mal ako „kráľov človek" (homo regius) účasť na majetkovom súdnom procese, opísanom v listine, ktorú podpísal kráľ Matej v Budíne a bola adresovaná jasovskému konventu (Diplomatikai levéltár (Q szekció), Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta, Q 311/697 56, DL-DF 16753).

1466. Pred krajinským sudcom Ladislavom Pálóczim boli v bližšie neopísanom súdnom procese zvolení za advokátov okrem iných aj LazárAnton Zuhai (Diplomatikai levéltár Q szekció, Családi levéltárak P szekcióból, Radvánszky család, sajókazai. Q 154/20 2, DL-DF 90088).

1469. V súdnej listine zaslanej kráľovi Matejovi sa uvádza Ján Zuhai  ako slúžny sudca gemerskej župy, ktorý prešetroval majetkové trestné činy spojené s násilím (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta Q 311/ 16901).

1470. Valentín Zuhai (Valentus de Zwha) pred ališpánmi a slúžnymi sudcami hevešskej župy protestuje proti zabratiu ich pozemkov v Menszente (Mindszent pri Miškovci) rodinou Zentelšebetskou (Diplomatikai levéltár (Q szekció), Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta, Q 311/17075), obr. nižšie. V r. 1429 mali potomkovia tohto rodu aj súdny spor ohľadom usmrtenia ich poddaného, ale boli oslobodení spod obžaloby (Borsa Iván: A Hanvay család levéltára 1216-1525 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 23. Budapest, 1993).

 

 

1474. V notárskom zápise (obr. nižšie) je výpoveď Benedikta Zuhaya zo Zomboru, podľa ktorej v katastri Zomboru na Zemplíne nakúpil rôzne odrody hrozna a v r. 1466 a 1474 ich aj nahlásil. Podľa svedectva Alžbety, vdovy Jána zo Zomboru vysadil Benedikt Zuhay tieto sorty hrozna aj vo  vinohrade Benedikta Madaráza zo Zomboru (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból, (E), MKA, Neo-regestrata acta, Q 311 / 694 17, Identifier 17629).

 

 

1475. Derchen Imrich pred gemerskými ališpánmi a slúžnymi sudcami dáva do zálohy svoje pozemky v Alsószuhe a to poddaným rodiny Zuhai, pričom z tejto rodiny sú tu menovaní Michal Mikuláš- synovia Lazára Zuhaia a Albert, syn Tomáša Zuhaia (Diplomatikai levéltár,Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta Q 311/17662).

1477. Rodina Szuhay vlastnila osady, statky a majere v okrajovej časti Szolnoku a to Szent-Tamás, Nagy-Pó, Kis-Pó a Szent-Miklós v župe Kis-Heves (Pesty Frigyes: Az eltünt régi vármegyék 1., Budapest, 1880)

1480. Kráľ Matej na základe sťažnosti jágerskej kapituly prikazuje boršodskej župe, aby prešetrila kruté zaobchádzanie s poddanými, medzi ktorými sú uvádzaní aj poddaní vdovy po Matejovi Zuhaiovi (Sugár István: Borsodi oklevelek a Heves Megyei Levéltárban (Documentatio Borsodiensis 1. Herman Ottó Múzeum Miskolc, 1980, s. 210).

1484. Jágerská kapitula na základe sťažnosti rodiny Beken z Lőrinczfalvi a príkazu kráľa Mateja ohľadom nezrovnalosti s majetkami v Szuhe predvolala na súd  Szuhaya Gašpara, Lazara, Pavla, Brcka (Berecka, Brikciusa), Šimona, Juraja a Krištofa (Dr. Illéssy János: A Mikófalvi Bekény család leszármazása és története. Budapest, 1902).

1488. Pécsváradský konvent oznamuje jágerskému kráľovskému pokladníkovi a kráľovi Matejovi, že  Tomáš a Peter, synovia nebohého Juraja Bellyeiho ozbrojení prepadli  statok Bellye a odniesli násilne odtiaľ ovce a kozy. Medzi vymenovanými svedkami tohto incidentu bol aj šľachtic Andrej Zuhai (Kőfalvi Tamás: A pécsváradi konvent hiteleshelyi oklevéltára 1254-1526. Szeged, 2006).

1489. Palatínom vyslaný sudca požiadal jágerskú kapitulu, aby uviedla do majetku čabianskeho Štefana Kovátsa na tri poddanské usadlosti v Chabe (pri Miškovci) v boršodskej župe, ktoré  patrili Gašparovi a Lazárovi Zuhaiovi (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Családi levéltárak P szekcióból, Radvánszky család, sajókazai. Q 154 DL-DF 90204).

1495. Vladislav II. Jagelovský oznamuje v listine adresovanej aradskej kapitule, že Katarína, dcéra Jána Országa z Guti a manželka šľachtica Mikuláša Zuhaya (obr. nižšie) a jej syn Ján si uplatňujú podľa práva nárok na veno a to na štvrtinu majetkov v Kowazy, Kewe (Temeš pri Nitrianskom Rudne), Gyaraku (Kmeťovo, okr. Nitra), Kerezthuri (Hostie. okr. Zlaté Moravce), Panathe (Panad v Sedmohradsku), Fevldwari (Földvár v Sedmohradsku), Peele (Dolný Pial, okr. Nitra), Sartaháze a Ponraczi (Pokoradz pri Rimavskej Sobote), ako aj na vinice  v aradskej župe. Kráľ dáva pokyn kapitule, aby preskúmala oprávnenosť tejto žiadosti a za asistencie kráľovho človeka napomenuli vlastníkov uvedených majetkov, aby ich vydali žiadateľke a jej synovi. V prípade nesplnenia sa majú dostaviť priamo pred kráľa (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta Q 311 /779 30, Identifier 20343).

 

V r. 1499 Ján Szuhai predal Jánovi Tornallyimu gemerské statky v Szuhe Zubogyi a čanádske v Szentmiklósi, SzőlősiRárósi, proti čomu protestoval Pavel Szuhai pre prednostné rodové nároky.

1517. V listine jasovského konventu (obr. nižšie) sa dosvedčuje, že Gregor Zombori a Katarína, vdova po nebohom Benediktovi Szuhaiovi zo Zomboru (v tokajskej oblasti zemplínskej župy) sa dohodli na rozdelení svojich majetkov a v prípade, že nebudú mať dedičov sa majetok rozdelí medzi v listine uvedených rodinných príslušníkov (Diplomatikai levéltár Q szekció, Családi levéltárak P szekcióból, Rákóczi-Aspremont család Q 156/59 10 2, DL-DF 72172).

 

 Listina, v ktorej sa Katarína, vdova po Benediktovi Szuhaiovi delí o majetky

1522. Ľudovít II. prikazuje jasovskému konventu, aby uviedol do majetku predstavených paulínskeho rádu v kláštore sv. Márie v Lade, ktorým daroval vybrané nehnuteľnosti v Zemplíne a Above. V tejto listine sa Peter Zuhaÿ zo Zomboru uvádza ako „kráľov človek“ (Diplomatikai levéltár, Q szekció, Kincstári levéltárból (E), MKA, Acta Paulinorum, Q 312, DL-DF:23612).

1548. Zuzana, manželka Gašpara Szuhaya (Zuhay) na základe práva na majetky v susedstve vyjadrila svoj nesúhlas na odpredaj majetkov v obci Gereblye v marmarošskej oblasti (v súč. Grebla Tiblesului, Rumunsko) (Tóth Péter: Sopron vármegye közgyűlési jegyzőkönyveinek regesztái I. 1579-1589. Sopron, 1994).

1551. V poslednej vôli jedného z členov rodiny Monoky je Peter Zuhay ako slúžny sudca zemplínskej župy požiadaný o dohľad na spravodlivom rozdelení dedičstva (Puky Andor:  Művelődéstörténeti adatok Kassa város levéltárából: Végrendeletek. Magyar Történelmi Tár. 3. sorozat, 8. kötet , Budapest,  1885).

1551. Anna, dcéra Petra Zuhaÿa formou kráľovskej donácie (obr. nižšie) dostáva od Ferdinanda I. majetky v Zombore v Zemplínskej župe  (Viedeň, 15.4.1551) (Királyi Könyvek, Serial number 2.604, Archival reference A 57 - Magyar Kancelláriai Levéltár - Libri regii - 2. kötet – s. 465).

 

Anna, dcéra Petra Zuhaÿa dostáva od Ferdinanda I. majetky v Zombore

1559. V zápisnici zemplínskej župy z r. 1559 je Peter Szuhay uvedený ako slúžny sudca. Z jeho vyšetrovaných prípadov: vyšetroval Mateja Baksaya, pretože v tom čase kruto zbil servitora Jána Töröka a skosil úrodu ovsa z poľa usadlosti Luc; Michala Bürkösiho za to, že podľa dohody nevrátil požičaného koňa; vdovu po šľachticovi Františkovi Barancsym a jej synov za ozbrojený prepad a krádež z ovocného sadu a Michala Kupayiho za kruté zbitie servitora Lőrinca (Tóth Péter: Zemplén vármegye közgyűlési jegyzőkönyvei. Tartalmi kivonatok, Miskolc, 1990).

1582. Spišská komora bola požiadaná o stanovisko ohľadom práva Františka  Kövéra na niektoré šľachtické majetky rodiny Rákócziovcov v Tokaji a oprávnenosť Petra Zuhaya  na majetky v Zombori a Csontosi (Kostryna v Zakarpatskej Ukrajine) (ÖStA Hoffinanz -Ungarn. r. Nr. 45 Konv. 1582. április fol. 80-81. Archives Bécsi Levéltári Delegáció, Viennese inventory, Hoffinanz Ungarn ,1275, 1525-1641).

1608. Súdne konanie o majetky v  Czanaerdeo a Czibitofeolde pri Beregu (pri Berehove- mesto v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine pri hraniciach s Maďarskom)  v prítomnosti hlavného išpána zemplínskej župy a ališpána župy Bereg a sudcov, medzi ktorými bol aj Gašpar Zuhaÿ (A 57 - Magyar Kancelláriai Levéltár - Libri regii - 6. kötet - 312 - 315. oldal, E 227 - Magyar Kamara Archivuma - Libri donationum - 5. kötet - 221. oldal HU MNL OL A 57 - 06 - 0127 /a)

1648. V monografii o župe Bereg sa v r. 1648 uvádza Anna Szuhaiová, vdova po Štefanovi Szuhaiovi, žijúca v obci Gulács (Sabolčsko-satmársko-berežská župa v obvode Vásárosnamény), ktorá spoločne s Gregorom Lipcseim kúpila v Bilke (v súčasnosti na Ukrajine v blízkosti maďarských hraníc) časti majetkov od Štefana Bilkeiho (Liebenberg Károly JózsefLehoczky Tivadar: Beregvármegye monographiája. III. Kötet. Különös rész, 1881).

1675. V súpise pozemkov hevešskej a szolnockej župy v r. 1675 je uvedený Mathias  Szuhaj  (Possessio nati  hujus  processus. fl.  1  den.  50) (Szederkényi Nándor: Heves vármegye története 3. Egervára elestétől visszavételéig. 1596-1687.  Eger, 1891). 

1678. Okolo r. 1678 sa Tomáš Szuhai z novoabovskej župy stal kapitánom vo vojsku Imricha Thökölyho (Thököly Imre bol sedmohradské knieža, resp. "kráľ Horného Uhorska", vodca protihabsburského stavovského povstania. Svojimi súčasníkmi bol prezývaný aj ako „slovenský“ alebo „kurucký kráľ“) (Heinrich Gusztáv: Halmágyi István naplója és iratai. Előadások és czikkek. Akadémiai Értesítő, 17. kötet, 1906, s. 442)

1714-1720. V monografii o župe Bereg  je Gašpar Szuhay v r. 1714 a Martin Szuhay v r. 1720 uvedený ako stoličný sudca a ich rodiny uvedené ako šľachtické (Lehoczky Tivadar: Beregvármegye monographiája. I. kötet. A vármegye belső története s helyhatósági élete. Általános rész IV, 1881).