Rodokmene IV

(Šariš, Zemplín a Podkarpatská Rus)  

1. Šarišská vetva

 

V zápisnici z urbariátu obce Dubovica pri Sabinove zo dňa 29.1.1442 je zapísaný ako urbárnik aj jeden Suhaj. Predmetná zápisnica je uložená v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti a zatiaľ sa nepodarilo zistiť, či tam nie je uvedené aj jeho krstné meno. V matrikách Šarišských Draviec sú však prvé zápisy o Suhayovcoch až z rokov 1774 (narodenie Anny) a 1776 (narodenie Joannesa).Rodičmi týchto novorodencov boli Michael Suhay a Anna Bednar. V súčasnosti Šuhajovci z jeto vetvy žijú v Šarišských Dravciach, v Poprade a v Košiciach. Potomkovia vysťahovalcov do Kanady ( Štefana a Michala Suhayovcov) by mali žiť v Kanade alebo USA.

 

1a/ Rodokmeň Pavla Šuhaja a Zuzany Jendrušovej
Šarišské Dravce, Lipany, Poprad, Košice, Drienica

 

2. Zemplínska vetva

Predkovia Šuhajovcov zo Zemplína pochádzajú z obce Kishuta, ktorá sa teraz nachádza v Maďarsku poblíž slovenských hraníc. V minulosti na Zemplíne žili Šuhajovci aj v Trstenej pri Hornáde a okolo Sobraniec. V súčasnosti potomkovia tejto vetvy žijú vo Veľkých Kapušanoch, Košiciach, Humennom a v Poprade.

 

2a/ Rodokmeň Jozefa Suhaja a Alžbety Semanovej
Kishuta v Maďarsku, Veľké Kapušany, Poprad, Košice, Humenné, Michalovce 

 

3. Vetvy z Podkarpatskej Rusi

 

Z tejto vetvy pochádza literárne najznámejší príslušník rodu Suhajovcov - hlavný hrdina románu Ivana Olbrachta- Nikola Šuhaj loupežník. Nikola, zapísaný v matrike ako Mykola Sugaj, sa narodil 3. apríla 1898 v Nižnej Koločave, miestna časť Suchar. 16.9.1921 bol zavraždený spolu so svojim 15 a 1/2-ročným bratom Jurom na polonine Žalopka svojimi spolukumpánmi Bukalom, Markusom a Derbakom. Nikolov brat Ivan a jeho synovec Vasil sa v r.1946 pridali k ukrajinským nacionalistom a bojovali proti Sovietskej armáde. Ivan zahynul pri prestrelke s NKVD a Vasil spáchal samovraždu výbuchom granátu, keď sa dostal do obkľúčenia jednotkou NKVD. Najmladší brat Andrij bol za II.svetovej vojny vysadený v obci Široká Niva v okrese Bruntál a jeho potomkovia žijú v súčasnosti na Bruntálsku a v Ostrave. Ešte pred Olbrachtom literárne venoval pozornosť Nikolovi Šuhajovi aj ukrajinský spisovateľ Grindža-Donskoj vo svojej básni "Mykola Šugaj" z r.1921. Perličkou však bola zmienka v diele maďarského komunistického spisovateľa Bélu Illésa vydaného v r.1923 v Petrohrade o tom, že Lenin chcel Nikolovi Šuhajovi poskytnúť stotisíc vojakov na to, aby na Vrchovine uskutočnil socialistickú revolúciu. 

Potomkovia vetvy Hrihora Šuhaja z Koločavy sa najprv vysťahovali do rumunského mesta Tarna Mare, odkiaľ sa následne vysťahovali do Československa. V súčasnosti žijú v Tachove a okolí ako aj v Krasliciach. Vetvy potomkov Ignáca Šuhaja z Chustu žijú v Martine, Kláštore pod Znievom, v Spišskej Novej Vsi, Prahe, Liberci a Branticiach. Z rodiny Vasyla Šuhaja zo Širokého Luhu v Ťačevskom okrese sa do ČR prisťahovala Jaroslava Šuhajová, ktorej manžel Roman Škvrnák prijal priezvisko Šuhaj a žijú spolu v Moravanoch u Holic v pardubickom okrese. Ostatní jej príbuzní žijú na Ukrajine.

 

3.1. Koločavské vetvy

3.1a/ Rodokmeň Petra Šuhaja a Agafie Pištovej 
Koločava, Široká Niva, Bruntál, Krnov, Ostrava, Havířov- Bludovice

 

3.1b/ Rodokmeň Hrihora Šuhaja a Oleny Semetovej
Koločava, Tarna Mare, Tachov, Milíře, Kraslice, Bublava, Hradec Králové 

 

3.2 Chustské vetvy

 

3.2a/ Rodokmeň Jána Šuhaja a Zuzany Mindovej
Chust, Vrútky, Martin, Kláštor pod Znievom, Spišská Nová Ves 

 

3.2b/ Rodokmeň Ladislava Suhaja a Terezie Laurinkovej
Chust, Moravská Třebová, Liberec, Praha - Trója, Praha - Michle, Zlín
 

 

3.3 Ťačevská vetva

 

3.3a/  Rodokmeň Vasyla Šuhaja a Marie Oleksij
Ťačevo-Široký Luh, Moravany u Holic, Čerkasy, Doneck, Dneproderžinsk